Dobrovoľníci strávili deň s hendikepovanou mládežou

Čo sa týka komunikácie s organizáciou už v prípravnej fáze som sa stretla s veľmi príjemnými ľuďmi, osobným zainteresovaným prístupom a uvoľnenou domácou atmosférou v zrekonštruovaných priestoroch, v ktorých počas dňa trávia čas klienti Domova sociálnych služieb (DSS). Ide o mládež s ťažkým aj kombinovaným zdravotným hendikepom a autizmom.

Prejdem teda k samotnému dňu "D" , ktorý prebehol v obidvoch termínoch veľmi príjemne a hlavne rýchlo.

Miestom konania aktivity bol Domov sociálnych služieb, ÚzS Slovenského červeného kríža na Komenského ulici v Košiciach.

Na úvod nás privítala Zuzka Čurneková, inštruktorka sociaálnej rehabilitácie, ktorá samotný projekt navrhla a v zápätí sa k nej pridala aj pani Mgr. Martina Repejová, vedúca Domova sociálnych služieb, ktorá vyjadrila svoju vďaku a pochvalu smerom k nám, dobrovoľníkom.

Ráno sme sa všetci stretli o 9:30, kým sme sa oboznámili s prostredím, plánom dňa a zaujali svoje pozície :) bolo asi desať hodín.

Čo sa týka konkrétnych činností, intuitívne sme sa rozdelili na dve skupinky, pričom sa pracovalo aj fyzicky aj psychicky. Trochu to priblížim.

Hneď po našom príchode sme boli obklopení milými tvárami klientov DSS, s ktorými sa niektorí z dobrovoľníkov rozhodli stráviť deň. Pre nejedného z nás to bola prvá osobná skúsenosť s hendikepovaným človekom. Možno to bol aj dôvod prvotných obáv a pochybností, ktoré sa však rýchlo rozplynuli.

Pripájam aj reakcie konkrétnych dobrovoľníkov, ktorí pracovali s deťmi:

"Najprv som nevedela, čo ma čaká, neviem veľmi s deťmi pracovať, tak som trošku pochybovala. No a nakoniec to podľa mňa dopadlo dobre. Hlboká poklona, klobúk dolu pred pracovníčkami DSS, ako sa tým deťom, resp. už dospelým ľuďom venujú, akú musia mať trpezlivosť. To by som ja osobne nedokázala. "Deti" sú perfektné, úprimné. Človek až keď príde s nimi do kontaktu, tak si uvedomí, že zdravie nie je samozrejmosť a mali by sme si to vážiť." (Miška)

"Ráno boli obavy samozrejme, nevedela som, do čoho idem, aké to bude, či to zvládnem. Ale bolo to neskutočné, v kladnom slova zmysle. Tá radosť, ktorá žiarila z tých detí, bola ohromná, priam nákazlivá. Celý deň som mala úsmev na tvári, aj keď sme od nich odišli. A ten pocit, že tvoja spoločnosť dokáže urobiť takú radosť, je na nezaplatenie. Asi ešte nikdy som nemala také pocity, ako tam, samozrejme bola to nová skúsenosť." (Patrícia)

"Tento deň bol pre mňa výnimočný. Ráno som išla s obavami, ale tie sa rozplynuli hneď v prvej minúte stretnutia. Nepamätám sa, kedy naposledy som sa takto od srdca zasmiala. Tým smiechom myslím úprimný smiech z duše, pretože tieto decká boli senzačné. Cítila som sa veľmi dobre. Musím sňať klobúk pred ženami, ktoré v tomto stacionári pracujú, je to určite psychicky náročné, ale stojí to zato. Prijali nás s radosťou a mala som pocit, akoby sme sa poznali odjakživa, necítila som sa cudzia. Nedajú sa opísať pocity, ktoré mám.

"Každému to odporúčam, stráviť pár hodín s úžasnými deckami, ktoré vám vlejú energiu do života." (Zuzka)

A teraz by som prešla k druhej skupinke dobrovoľníkov, ktorí v mojich očiach odviedli rovnako hodnotnú, dôležitú a potrebnú prácu. V areáli DSS sa nachádza plocha rozlohy cca 30m štv., ktorá bola v dosť na svoj účel nepoužiteľnom stave, nakoľko bola zarastená burinou a terén bol dosť nejednotný. Pre nás možno banálna záležitosť, ale treba sa na všetky priestory pozerať so zreteľou nato, že sa tam pohybujú hendikepovaní ľudia. Na tejto ploche sú ukotvené stroje kovovej kontrukcie na účel cvičenia s klientmi pre posilnenie svalstva a pohybového aparátu, takže bolo potrebné skultivovať túto plochu a urovnať terén. Preto traja naši dobrovoľníci Majka, Jelka a Tomáš sa rozhodli pre takúto formu podania pomocnej ruky klientom DSS.

Keďže ide o denný stacionár, klienti sa tam zdržiavajú len do popoludňajších hodín zhruba do tretej - švrtej, týmpádom náš úspešný deň sme ukončili o tretej hodine popoludní.

Čo sa týka môjho osobného hodnotenia realizácie, bola som nadšená z toho, že v dm pracujú ľudia, ktorí dokážu vystúpiť z každodenného pracovného kolotoča a dať kúsok zo seba bez toho, aby zato niečo očakávali. Mohli sme byť takto možno príkladom, inšpiráciou pre naše okolie, ktoré nás dovtedy vnímalo vyslovene len ako zamestnancov dm.

Pripájam ešte spätnú väzbu od p. Čurnekovej: "Veľmi sme sa potešili, keď sme sa dozvedeli správu o tom, že sa náš projekt dostal medzi víťazné. Tie dva dni, ktoré sme mali my aj naši klienti možnosť stráviť vo vašej spoločnosti bol pre nás príjemný. Tak ako z vašej strany, tak aj z našej to bolo obohacujúce. Ako sa kolegovia i zákazníci dm s úsmevom a plní energie pustili do úpravy časti záhrady a ďalší, aj keď zo začiatku s obavami venovali svoj čas klientom nášho zariadenia, ktorí sa tiež tešili z takejto príjemnej zmeny. Strávili sme spolu pekné dva dni a budeme radi, ak si to ešte zopakujeme. ĎAKUJEME za čas, ktorý ste nám venovali."

Jedno však máme všetci spoločné, našu ľudskosť, ktorá je nám všetkým daná rovnako bez ohľadu nato, či sme tam boli za dm, za DSS, alebo ako zákazníci.