Späť do blogu

Materská školka má nový pocitový chodník

Je sobota, 20. mája 2017. Ráno sa budím s obavami, ako každý rok
približne o takomto čase. Hneď v posteli siaham po mobile a
sledujem aplikáciu, aké je dnes počasie. Na parádu, nad Banskou
Bystricou ani mráčika. Moje obavy sa o kúsok scvrkávajú. Budím
svojho muža, ten vstáva rezkým krokom a už vie, čo má robiť.....ako
každý rok. Zo skrine vyťahuje zelené tričko dúfajúc, že nebude jediný v
tomto odeve. Zvezieme sa dole výťahom a z pivnice berieme všetky
farby, riedidlá a inú potrebnú výbavu. Ostatný materiál nás čaká na
mieste činu. Prichádzame ku škôlke, kde sa na nás už zubí zopár kolegýň.
Obavy sú znova o kúsok menšie, nezostávame v tom chvalabohu sami dvaja.
Po chvílke prichádza spoluorganizátorka zo škôlky, ktorá má celý projekt
na svedomí. Ona nemá obavy, verí vo svoj talent a šarm, s ktorým robila
cez týždeň nábor oteckov vo svojej triede. Chvíľku sa nedeje nič. Len
tak skromne ukazujeme nováčikom areál škôlky, ktorý je už tak troška
poznačený "vyčíňaním" dm spolupracovníkov a zákazníkov v rámci projektov
dm. Zrazu začínajú spoza rohu škôlky vychádzať usmiate tváre. Ženské,
ale na moje prekvapenie aj pánske. A čím ďalej, tým viac pánskych.
Waaaaaw to bude akcia. Keď nás je už dohromady asi pätnásť (zatiaľ
nerátam deti), postavíme sa na miesto, kde by sa mal dnes zrodiť
pocitový chodník. Ako sa neskôr ukáže, účasť chlapov je priam
nevyhnutná, pretože bez ich skúseností a sily by sme tento projekt v
dnešný deň určite nemohli zrealizovať. Kopú sa základy na obrubník, sype
sa suchý betón, zalieva sa vodou, osádzajú sa obrubníky, nechýba
občerstvenie, ktoré zabezpečujú žienky zo škôlky. Z každého cítiť radosť
z dobre vykonanej práce. Na druhej strane dvora to tiež srší energiou. Dámy si navliekajú na ruky gumené rukavice a začínajú šmirgľovať zábradlie. Ešteže som myslela na
plán BE, pretože pri takej hojnej účasti by sa všetci necítili
efektívne využití. Majú čo robiť, plôtik je dlhý a ošarpaný. Ale
šikovné dm-kárky a pani učiteľky si s ním hravo poradia. Pre tie, ktoré
sa radšej venujú záhradke, máme bylinky, ktoré treba posadiť do
kvetináčov. Je radosť pozerať sa na túto partu ľudí. Sama pobehujem od jednej
skupiny k druhej, snažím sa, aby dodržiavali pitný režim. Fotím, aby sme
mali na čo spomínať. Čas beží rýchlo, zrazu chlapi zahlásia hotovo a
chodník je na svete. Zatiaľ len jeho základná časť, ale je taaaam.
Neskôr sa jeho časti naplnia prírodným materiálom a detičky si budú môcť
bosými nôžkami vyskúšať chodiť po tomto chodníku. Ostalo nám už dokončiť
len plôtik. Pre krátkosť času však nestíhame domalovať celý, len do
polovice. Ale pani učiteľky sľubujú, že sa oň do konca školského roka
určite postarajú. Znova jeden krásny deň plný emócií a dobrej nálady za nami. Lúčim sa s
každým osobne, odovzdávam malý darček, z ktorého má každý radosť. Na záver odchádzam aj ja som svojimi kolegyňami a našimi rodinnými
príslušníkmi. Jasne, že nie domov. Po takom vzrušujúcom dni si zaslúži
každý z nás malé občerstvenie.
Marianna Syčová, koordinátorka
Top